Dlhá cesta k orgazmu, ktorá sa vyplatila

Mám 25 rokov a len dva roky zažívam vyvrcholenie. Dovtedy som o tom iba snívala a snažila sa prísť na to, ako to urobiť, aby som dosiahla onoho euforického pocitu dokonalého naplnenia, rozkoše a slasti.

Anorgasmia

Cesta k orgazmu človeka začína už vprenatálnom období, kedy sa nám formujú pohlavné orgány a ich prepojenie s centrálnou nervovou sústavou (CNS) – vyvrcholenie je potom ich súhrou a pokiaľ je na dráhe nejaká prekážka, môže byť znemožnené. Niektorí ľudia trpiaci anorgazmiou, teda neschopnosťou dosiahnuť orgazmus, majú problém v anatómii či fyziológii pohlavných orgánov, iní zase v CNS. Tomu sa hovorí organická anorgazmia, majúca základ v štruktúre tela. Touto poruchou ale trpí len veľmi malé percento ľudí, a pokiaľ aj vy máte anorgasmiu, veľmi pravdepodobne nebude jednať o túto. U väčšiny osôb, ktoré nemôžu dosiahnuť orgazmus, sa totiž vyskytuje nejaký psychický blok, ktorý znemožňuje ich telu dovoliť, aby sa poddalo slasti a chvíľku nebolo pod prísnou kontrolou bdelej mysle. Pre úplnosť by som ešte dodala, že za neschopnosť alebo sťaženú schopnosť dosiahnuť orgazmus môžu zodpovedať aj niektoré lieky, napríklad antidepresíva, nadužívanie alkoholu či iných omamných látok a v rámci psychických a emocionálnych príčin tiež trebárs traumy z minúty (zneužívanie, tragická udalosť a ďalšie) alebo depresia. V neposlednom rade nám to celé môžu rozhádzať hormóny, a to najmä v tehotenstve, keď mnoho žien udáva zmeny chuti na sex, množstvo prirodzenej lubrikácie i schopnosti dosiahnuť orgazmus. Tieto problémy je vhodné riešiť s ošetrujúcim lekárom, či už je to váš gynekológ, endokrinológ alebo psychiater.

Samozrejme, že všetci máme nejaké zdravotné problémy, ale to, že trpím depresiami, ešte neznamená, že budem mať problémy s dosiahnutím orgazmu. Ja osobne mám diagnostikovanú úzkostnú poruchu, ale vyvrcholenie som dosiahla prvýkrát, až keď som už pár rokov s úzkosťami a panickými atakmi žila. Nemôžem teda posúdiť, či by moje orgazmy boli pred nástupom psychických problémov nejako iné.

Hra na koníčky   

Čo sa teda v mojom živote zmenilo? Prečo teraz zažívam krásne orgazmy, kedykoľvek chcem, a predtým som o tom mohla iba snívať? Keď som sa na to snažila prísť, spomenula som si na svoje detstvo a vybavila si moment, keď som si prvýkrát uvedomila, že niečo „tam dole“ môže prinášať nové, zaujímavé pocity. Hrali sme sa práve so súrodencami v obývačke na gauči, sedeli sme obkročmo na operadle a simulovali jazdu na koni. Netuším, koľko mi bolo, ale bola som už dosť veľká na to, aby som chápala, že sa jedná o niečo intímne a že sa nebudem trieť o gauč v prítomnosti rodiny, pokiaľ to nebude súčasťou hry. A tak som išla do svojej izby a skúšala to, kde sa dalo – cez okraj postele, cez veľkého plyšáka, cez nohu stola. Bolo to také skvelé, že som v tom pokračovala bez toho, aby som premýšľala nad tým, čo to vlastne robím. A potom to prišlo – zvláštne pocity, na ktoré si veľmi nespomínam, ale ktorých som sa tak zľakla, že som potom behala po izbe, medzi nohami mi pulzovalo a ja som mala strašný strach, čo sa to so mnou deje. Samozrejme som o tom nemohla nikomu povedať.

Ešte párkrát som síce mala chuť na aktivity tohto typu, ale zakaždým, keď som sa im venovala dlhšie, znova prišli tie zvláštne pocity, znova som spanikárila a radšej som už také veci nerobila. A tu majú podľa mňa pôvod všetky moje neskoršie problémy s dosiahnutím orgazmu. Pretože pocity, ktoré predchádzajú vyvrcholeniu, očividne niektorí ľudia nevnímajú hneď pozitívne. Neviem, ako presne tieto veci fungujú, ale už viac ľudí mi povedalo, že z toho, čo si pamätajú, je to prvýkrát vždy tak trochu výstup z komfortnej zóny – človek musí popustiť uzdu, nechať telom prejsť to chvenie a sťahy, uvoľniť sa a poddať sa tomu.

„Ty si sa neurobila?“

Po skúsenostiach s masturbáciou v detskom veku som sa teda zmierila s tým, že som „nejaká pokazená“ a nechala to byť. Keď má človek akúkoľvek aktivitu spojenú s podivnými fyzickými prejavmi a strachom, nebude sa jej venovať, aj keby to bolo niečo tak prirodzené, ako je kontakt s vlastnými genitáliami. K tejto téme som sa vrátila až po rokoch, keď som začala chodiť s chlapcami. Keď sme sa prvýkrát dlhší čas bozkávali a dotýkali, bola som taká vzrušená, že som večer zašla rukou pod perinu a trochu sa sama so sebou hrala. Bolo to príjemné. Keď mi potom iný chlapec prvýkrát siahal medzi nohy, bolo to síce vzrušujúce, ale nič viac. Keď sme mali sex a keď mi to robil pusou, bolo to lepšie, ale akonáhle som sa dostala viac do varu, radšej som rýchlo prestala alebo sa od neho odtiahla z obavy, že zase prídu tie zlé pocity. Jeden priateľ mi dokonca kúpil venušine guľôčky a menší plastový vibrátor, s ktorým ma sám dráždil, lenže obe hračky skončili v šuplíku a ja som mala o to väčší pocit, že som nefunkčná.

Takto to šlo niekoľko rokov, mala som rôznych sexuálnych partnerov, ale žiadny ma nedokázal priviesť k orgazmu. Tak nejako som tušila, že keď to nedokážem sama, pravdepodobne sa to nepodarí ani nikomu inému. 

Sex koučing

Jedného dňa som si povedala: Možno mám naozaj poruchu, možno nie. Ale musím skúsiť všetko, pretože nechcem raz umrieť s tým, že neviem, aké to je urobiť sa.A môj plán bol nasledovný: skúšať masturbovať, aj keď sa mi dvakrát nechce, a pozrieť si videá o ženskom orgazme. Pokiaľ to nevyjde, vyhľadám sexuológa alebo sex kouča. K druhej možnosti som sa ale ani nedostala.

Poznáte sex koučku Júliu Gaiu Poupětovú? Je to taká sympatická pani, čo vedie skupinové kurzy aj terapie pre jednotlivcov a býva s rozhovormi v ženských časopisoch. Niektoré jej videá sú voľne dostupné napríklad na Youtube, tak som si urobila čaj a dala sa do sledovania. V jednom z videí riešila obdobný prípad, ako bol ten môj, a radila snažiť sa preklenúť práve tú fázu, kedy sa človek bojí pokračovať. Je to vlastne logické, lenže mi v tej chvíli došla ešte dôležitejšia vec – totiž že v tom nie som sama. Dovtedy som bola vlastne presvedčená, že je so mnou niečo zle, ale Gaia o tom zrazu hovorila ako o bežnom probléme, ktorý má ľahké riešenie. Myslím, že to bol pre mňa ten zlomový okamih, keď som sa rozhodla, že to jednoducho zvládnem. Že keď to radí niekto, kto sa v tom vyzná, nič sa mi nemôže stať, nedostanem infarkt ani epileptický záchvat, dostanem maximálne orgazmus. 

Podarilo sa

Nie, že by to bolo jednoduché. Človek, ktorý masturbuje často, len ťažko pochopí, že existuje niekto, kto sa do toho musí nútiť ako napríklad ja, pretože ma masturbácia bez výsledného uspokojenia vôbec nebavila. Hovorí sa, že sex si má človek užívať taký, aký je a nepovažovať orgazmus za jediný cieľ. To je určite pravda, ale po prvé – pohlavný styk s orgazmom je kvalitatívne niekde úplne inde a po druhé – aj masturbácia je sex (sex sama so sebou) a človek si má užívať čas strávený starostlivosťou o telo… ale priznajme si to- orgazmus jednoducho chceme. Túžime po ňom.

Môj deň D, alebo skôr O, bol jedným z tých dní, kedy som cítila, ako som nadržaná, ale už som bola zvyknutá, že nemám ako si od toho uľaviť, ono to samo nejako prejde. Ale pretože som mala ono masturbačné predsavzatie, išla som do izby, chytila vibrátor a lubrikačný gél, ktorý som si múdro kúpila na radu sex koučky, a za chvíľu prišli tie pocity, ktorých som sa vždy tak bála. Aj keď som mala strach, jednoducho som neprestala a išla som ďalej. Bolo to pre mňa ako vstúpiť do temnoty, keď neviete, či vám nekĺzne noha a nespadnete do priepasti. Pád do tmy sa ale nekonal a namiesto toho som zažila veľmi príjemný pocit uspokojenia a rytmické sťahy vaginálneho svalstva. Popadala som dych a nemohla tomu uveriť – ja som zažila vyvrcholenie! Síce také jemné, žiadny ohňostroj, ale bože môj, konečne. Ešte v ten večer som si to urobila znova a orgazmus prišiel aj druhýkrát a navyše o dosť intenzívnejší. Odvtedy nemám problém sa doviesť k orgazmu, ktorý je zakaždým málinko iný, ale vždy krásny a uspokojivý. Môže byť jemný, silný, krátky, dlhší, a dokonca aj mokrý. Ale o tom zase niekedy nabudúce.

To, o čom tu hovorím, sa deje v rovine psychickej, ale nehovorím o okolnostiach a technike stimulácie, ktoré samozrejme tiež zohrávajú svoju úlohu. Dôležité je z môjho pohľadu hlavne súkromie, príjemné prostredie, dostatok lubrikácie a zo začiatku obzvlášť veľmi jemná a pomalá stimulácia, pretože klitoris sa ľahko prestimuluje a ďalšie dráždenie sa mu už nebude páčiť. Preto je fajn sa najprv eroticky naladiť a potom sa jemne stimulovať napríklad prstami, než prejdete k hračkám, väčších rozmerov a silným vibráciám. Na to, čo vás vzrušuje a čo vám robí dobre, si musíte prísť sami, pretože to za vás nikto iný neurobí. Napojiť sa na svoje telo a vedieť, ako ho preniesť do extázy, je totiž schopnosť. Nespadne vám do lona, musíte sa to naučiť. Potom už vám to nikto nevezme.